Na vrchu Tábor (Mk 9, 2-10)

Autor: Marek Ondra | 3.3.2012 o 23:00 | Karma článku: 6,69 | Prečítané:  529x

Možno ste už rozmýšľali, prečo sa vlastne Ježiš premenil na vrchu Tábor, a prečo chcel, aby traja apoštoli boli svedkami tohto Premenenia. Poznáme vysvetlenie, že preto, aby vnútorne posilnil svojich učeníkov pred prenasledovaním, ktoré príde, aby im dal istotu, že on je naozaj Boží Syn. No Ježiš nám svojím premenením i naznačil, čo čaká aj nás. Že aj nás čaká podobné premenenie. Naše premenenie sa však neodohrá vo chvíli, ako to bolo na vrchu Tábor, ale je celoživotným procesom. Proces premenenia sa odohráva počas nášho duchovného života, života modlitby. Premieňame sa pomaly, postupne, nie však viditeľne, navonok, ale vo svojom vnútri.  

Cieľom nášho premenenia je stať sa podobnými Kristovi, premeniť sa na obraz Krista, uzdraviť svoju chorú dušu a tým získať - obrazne povedané črty jeho tváre.

Toto premenenie nášho vnútra je cieľ nášho duchovného života.

Ježiš vyviedol svojich učeníkov na vysoký vrch do samoty. Vysoký vrch je biblickom chápaní vždy miestom stretnutia s Bohom. Miestom modlitby. Ten náš vlastný vysoký vrch môže byť kdekoľvek, kde sa modlíme, aj doma, nejde o skutočný reálny vrch, nejakú horu. Je ním každé miesto, kde stretávame s Bohom v modlitbe. Ten mystický vrch je i v našom vnútri, ako vnútorná svätyňa, miesto Stretnutia. Vo chvíli vnútornej modlitby sa nebadateľne premieňame na Kristov obraz.

Nielen pri modlitbe, aj pri konaní dobrých skutkov, pri ustavičnom príkladnom živote podľa evanjelia, ale vnútorná modlitba je najdôležitejšia. Modlitba je preto alfa a omega duchovného života kresťana. Ježiš sa premenil pri modlitbe, tým nám naznačil to najpodstatnejšie.

Možno vás teraz napadne, že poznáte niekoho, kto sa veľa modlí a vôbec sa nemení k lepšiemu, naopak, je čoraz horší. Aj to stáva. Môžeme veľa času tráviť v modlitbe, keď však v našom srdci chýba úprimná túžba stretnúť sa s Ježišom a premeniť sa na jeho obraz a - čo je veľmi dôležité - usilovať sa podľa toho aj žiť, potom je taká modlitba len zabitý čas. Teda modliť sa máme predovšetkým svojím srdcom.

Že Ježiš vyviedol na vrch modliť sa len troch zo svojich učeníkov, znamená, že len málo ľudí sa naozaj modlí. Nečudo, pravidelná modlitba je namáhavá, často suchopárna, vyžadujúca sebazaprenie, presne ako namáhavý výstup na vysokú horu. Preto je len málo modliacich sa ľudí, a tým myslím naozaj modliacich sa. A to je škoda. Keď sa totiž modlíme, premieňame nielen seba, ale aj tento svet. Preto ľudia, ktorí sa modlia, sú tí najdôležitejší v Cirkvi. Nie pápež, nie biskupi, ale ľudia modlitby.

Keby bolo viac modliacich sa ľudí, tento svet by vyzeral inak. Bol by lepší, spravodlivejší, krajší.

Preto ak sme sa ešte nezačali poriadne sa modliť, začnime dnes. Neoľutujeme to. Po čase aj my budeme môcť povedať: „Pane, dobre je nám tu." Lebo keď žijeme s Bohom a v Bohu, život získava novú kvalitu. Aj keď to stojí veľa driny, lebo aj modlitba vie byť naozaj namáhavá. Oplatí sa to. Svet, ktorý pre nás má Boh pripravený, je omnoho krajší, než si dokážeme predstaviť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dankovi poškodilo bozkávanie výložiek, za premiéra ho už väčšina nechce

Kým v decembri bol podľa agentúry Focus Andrej Danko favoritom na budúceho premiéra, dnes jeho akceptácia u ľudí výrazne klesla.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.


Už ste čítali?