Quo vadis, Cirkev?

Autor: Marek Ondra | 4.6.2013 o 12:11 | (upravené 4.6.2013 o 12:19) Karma článku: 12,38 | Prečítané:  1988x

  Sedím v spoločnosti kňazov, téma debaty sa práve dotkla chladnúceho záujmu ľudí o veci náboženské. „ V ľuďoch zomiera viera, mladých už rodičia k viere nevedú, stávame sa bezbožníckou spoločnosťou", hovorí jeden z farárov. No vo mne už dlhšie dozrieva myšlienka, že to možno vôbec nie je pravda. Úplne chápem nedôveru ľudí k oficiálnej cirkevnej inštitúcii, chápem odpor a výsmech voči pokrytectvu, ktorým sa katolícka Cirkev v súčasnosti „prezentuje" viac, ako čímkoľvek iným. Chápem, že ľudia už neveria inštitúciám, ktorých podvody, škandály a nevernosť evanjeliovým ideálom, ktoré hlásajú, vychádzajú na povrch. Ale ako žijem s ľuďmi, opakovane zisťujem, že viera, láska a nádej v nich nezomiera, ba práve naopak! Tieto božské cnosti stále, i dnes, hľadajú svoje vyjadrenie.  

S názormi, že Cirkev zaniká a ustupuje z kultúrnej a duchovnej mapy sveta súhlasím i nesúhlasím. Možno zomiera tá tradičná podoba katolíckej Cirkvi, ako ju poznáme, ktorá vznikla niekedy v časoch osvietenectva a ako reakcia na reformáciu. Je to však len dejinne obmedzená podoba Cirkvi, ktorá má svoj začiatok a bude mať i koniec. Možno sa ten storočia budovaný kolos so svojím farsko-pastoračným a mocenským systémom zrúti (teda napr. v Čechách sa v podstate už zrútil). Prvotná Cirkev vyzerala inak, mala inú vonkajšiu formu a určite i Cirkev budúcnosti bude znova vyzerať inak. Nech!

Hodnoty, ktoré Cirkev od prvopočiatku nesie a dostala za úlohu ohlasovať, sú večne živé. Viera, nádej a láska sú podstatnou súčasťou duše človeka, vrastenou v hlbinách jeho človečenstva. Robia človeka tým, čím je, duchovnú bytosť. Tieto tri vliate božské čnosti sú duchovnou inšpiráciou, ktorá nútila našich predkov budovať dedičstvo našej civilizácie a kultúry. Cirkev, jej duchovná podstata nikdy nezanikne, pretože viera, nádej a láska z ľudských duší nikdy nezmiznú, vždy budú vyžadovať opateru a potravu.

Áno, oficiálna náboženská inštitúcia je už pre súčasného človeka možno nedôveryhodná, nepopulárna a skompromitovaná. A čoraz viac nepotrebná. Môžeme naozaj povedať, že súčasným cirkevným predstaviteľom už dávno ušiel vlak, nerozumejú prebiehajúcim zmenám vo svete, nevedia už osloviť nikoho, okrem čoraz menšej skupiny „tradičných, štandardných" katolíkov. Kostoly sú prázdne a budú čoraz prázdnejšie. Osobne to však nevnímam ako katastrofu, ale ako výzvu. Stojíme na „hranici časov", v prelomovej dobe, keď sa všetky aspekty spoločnosti rýchlo menia. A ak sa Cirkev nebude ochotná pripojiť k tomuto prúdu vonkajšej a vnútornej premeny a zmeniť; samozrejme nie hodnoty a pravdy ňou ohlasované, ale skôr spôsob, akým ich žije a ohlasuje, stane sa čoskoro len do seba zahľadeným kultúrnym „ghettom" niekde na okraji spoločnosti. A možno je pre Cirkev čas zmeniť i niektoré svoje postoje, veď nakoniec, ako dnes vie každý, čo len priemerne vzdelaný katolík, mnohé veci, ktoré kedysi Cirkev predkladala k „vereniu", boli v skutočnosti len ľudské, podmienené dobovými a kultúrnymi predsudkami. A niektoré boli až príliš ľudské.

Možno je pre Cirkev čas odložiť staré, stredoveké symboly moci a nadradenej kasty, ktoré dnes ľudí len mätú a odpudzujú, čas vyjsť zo svojich sídiel a fár, zaradiť sa medzi ľudí a zdieľať s nimi neistoty a zápasy každodenného života. Byť s nimi „na jednej lodi", ako sa povie. Možno nás k tomu doba prinúti, ak budeme chcieť byť verní svojmu poslaniu.

Možno je čas zamerať sa namiesto na ten čudný náboženský servis, ktorý všetci tí cirkevní úradníci považujú za pastoračnú činnosť, teda usilovať sa o „čím viac omší, čím viac spovedí, čím viac krstov..." a začať premýšľať, ako osloviť ľudí hľadajúcich, pohybujúcich sa niekedy „medzi", ktorých je dnes omnoho viac ako „štandardných" katolíkov, či ateistov. Tých však asi neoslovíme v čiernych klerikách, s mitrami na hlavách, duchovnými frázami a zbožne sklonenou hlavou...

Možno. A možno nie, neviem. Ale som rád, že nemusím ťarchu týchto otázok niesť na svojich pleciach. Myslím, že sa začnem viac modliť za pápeža Františka. Ľahko sa o tom medituje pri rannej káve...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?