Srdce prosiaceho (Lk 7, 1-10)

Autor: Marek Ondra | 12.9.2011 o 9:48 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  441x

Stotník prosil Ježiša a Ježiš jeho prosbu vyslyšal. Mnohí však vyčítajú Bohu, že neplní to, čo prisľúbil, keď v Matúšovom evanjeliu povedal: „O čokoľvek budete prosiť Boha v mojom mene, dá vám to." Čo ak je však problém v nás a nie v Bohu? Čo ak zle prosíme? Spomeňme si na Ježišove slová: „Prosíte a nedostávate, lebo zle prosíte." Všimnime si postavu stotníka, jeho slová, ktoré nám môžu niečo povedať o ňom samom, o postoji jeho srdca. Stotník predstavuje tri základné podmienky alebo, lepšie povedané, postoje prosiaceho srdca.  

Prvým z nich je Láska.

Stotník prejavil veľkú lásku k blížnemu. Hoci on sám bol Riman a vojak a jeho sluha Žid, neboli mu jeho život ani zdravie ľahostajné. Dokonca môžeme povedať, že na vtedajšiu dobu to bolo nezvyčajné. Mať rád niekoho blízkeho, to áno, ale člena nepriateľského národa, ktorým pyšní Rimania pohŕdali, to už je prekvapujúce. Rimania totiž si príliš nevážili národy, ktoré porazili a podriadili si ich. Považovali ich za niečo menejcenné, za barbarov a nevzdelancov, ktorí nepoznajú starú grécku kultúru, vzdelanie a umenie, ktoré sa stali základom pre rímsku kultúru. A ak k tomu ešte pridružíme národnostnú nenávisť, ktorá je takmer vždy ovocím vojny, môžeme sa naozaj čudovať láske, ktorú mal stotník k svojmu sluhovi. Tento pohan napĺňal Ježišove slová: „Milujte aj svojich nepriateľov." U stotníka je jeho najviditeľnejším, až do očí bijúcim prejavom jeho láska k blížnemu. Tá je najdôležitejšia.

 

Druhým postojom srdca, s ktorým stotník prosil, bola Viera.

Viera v Ježiša a v moc jeho slova. „Povedz iba slovo a môj sluha ozdravie." Ježiš prekvapený hovorí okolitým zástupom: „Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli!" Stotníkova viera bola taká silná, že ani nenástojil na tom, aby Pán vstúpil do jeho domu, veril, že jedno jediné Ježišovo slovo jeho sluhu uzdraví.

 

Tretím postojom srdca bola Pokora.

„Pane, nie som hoden, aby si vstúpil do môjho domu," Hoci to bol človek s istým postavením, bol tak pokorný, že sa ani neodvážil sám prosiť Ježiša, ale poslal za ním svojich priateľov. Stotník mohol chcieť, aby Ježiš vstúpil do jeho domu. Vzhľadom na svoje postavenie to dokonca mohol vyžadovať, prikázať. Nebol však pyšný. Pyšní vždy chceli slávu, no napriek tomu ich postavy a slová upadli a vždy časom upadajú do zabudnutia, no tieto slová malého a pokorného pretrvajú veky. Preto dodnes opakujeme vo sv. omši tieto stotníkove slová.

 

Keď kňazi v Starom Zákone mali priniesť obetu, predchádzalo tomu dlhé rituálne očisťovanie, príprava, aby hriešny a zlý človek bol hoden vojsť do Božej blízkosti. Takto to intuitívne robievali aj príslušníci iných národov a iných náboženstiev. Židia verili že ak hriešny človek uvidí Boha, musí umrieť. Boli si vedomí toho, aká nekonečná je Božia svätosť a aká veľká je hriešnosť človeka.

Aj my by sme sa mali pripraviť, keď chceme o niečo prosiť. Boh nám neprikazuje žiadne rituály, ale dnes nás v evanjeliu učí, aké má byť naše srdce, keď k nemu prichádzame.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?